Mestské múzeum Lučenec

Mesto Lučenec v roku 2016 do svojej histórie zaznamenalo jeden z najváženejších počinov a to zriadenie vlastného múzea, ktoré bolo oficiálne registrované na Ministerstve kultúry SR.

O rok, 29. septembra 2017 sa významný architektonický skvost mesta, Radnica, opäť napĺňa novým životom a svoje brány v ňom otvára Mestské múzeum Lučenec. Vznik mestského múzea bol historickým zadosťučinením vychádzajúcim z poznania, že správne poňatá a prezentovaná história hrá vo verejnom živote významnú úlohu. Predmetom jeho činnosti je získavanie, zhromažďovanie, evidovanie, ochrana a sprístupňovanie histórie mesta Lučenec verejnosti, ako hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Hmotné alebo duchovné doklady kultúrnej identity, histórie mesta Lučenec sú nositeľmi cenného autentického odkazu minulosti až po súčasnosť. Múzeum v zhmotnenej histórii prezentuje najvýznamnejšie medzníky, zhmotnené v stálych expozíciách nachádzajúcich sa na poschodí.

Expozície Mestského múzea Lučenec

Expozíciu rozčleňuje tempus – čas. Čas vymedzuje trvanie ľudského života, určuje jeho úseky, podmienky a spôsob bytia, rozdeľuje človeku dobu bdenia a spánku, vymedzuje jeho pochody fyziologické, upravuje jeho vzťah k prírode a k jej javom. Meranie času je ukryté vo veži v podobe hodinového stroja. Zvony svojím hlasom sa pri slávnostných príležitostiach radujú za jeho obyvateľov, smutne i varovne znejú v ťažkých chvíľach. Sú pamätníkmi našej národnej minulosti a súčasťou národného kultúrneho majetku. Kampanologická expozícia sa venuje 200 ročnej tradícii výroby zvonov v meste Lučenec.

Ideálny obraz spoločnosti v 19. storočí a súkromný svet obyvateľov reprezentuje fenomén „meštiansky interiér“. Biedermeier je životný štýl stredoeurópskej spoločnosti a rezonuje v centrách Horného Uhorska v rokoch 1815 – 1848 (na perifériách pretrváva v obmenách až do konca 19. storočia). Pohodlie bez prehnanej okázalosti, krása línií a prírody nachádzala uplatnenie hlavne v obraze celého interiéru. Spoločnosť zriaďovala svoje salóny a budoáre s dôrazom na nenútenosť, obklopujúc sa umeleckými dielami rôznych žánrov. Expozícia ukážky bývania nobilitovaných vrstiev je zastúpená salónnou kultúrou a budoárom.

Smaltované predmety nás obklopujú v každodennom živote bez toho, aby sme im venovali väčšiu pozornosť. Históriu ich vzniku, mnohostrannú účelnosť, tvarovú variabilitu a príťažlivý dekor predstavuje expozícia venujúca sa významným dvom smaltovniam založeným v Lučenci a to Rakkotyayho fabrike na smaltový riad a Sternlichtovej smaltovni.

Reprezentatívny súbor zlatníckej a klenotníckej práce európskej proveniencie predstavuje najrozsiahlejší renesančný lučenecký poklad objavený pri výstavbe kostola reformovanej kresťanskej cirkvi (Kalvínsky kostol) na jar v roku 1851. Zlomok lučeneckého pokladu sme vystavili v podobe kópií, ktoré vyrobili študenti Súkromného odborného učilišťa umelecko remeselníckeho z Hodruše – Hámrov.

Prezentáciu tvorby maliara Lučenca Františka Gyurkovitsa odhaľuje samostatná expozícia. Tvorbu, zložité a neraz dramatické situácie maliar najlepšie zachytí na plátno. Tak neodmysliteľné lučenecké trhy ostávajú nesmrteľne zachytené.

K Lučencu neodmysliteľne patrili aj dva veľké priemyselné závody. Hovorilo sa, že ženy robia v Poľane a muži v Mieri. Zrkadlom svojej doby sú dve samostatné expozície zachytávajúce toľko spomienok pamätníkov a množstvo zachránených artefaktov venujúcim sa textilke Poľana Opatová a nábytkárstvu Mier.

Výstavné priestory uzatvára ukážka bývania v 50. až 70. rokoch 20. storočia.

Na prízemí v troch podobách školskej triedy si malý i veľký nájdu nostalgické spomienky na školské časy.